Jakub Absolon, PhD., ASAP-translation.com
Hoci normy pre preklad, ako napríklad ISO17100, nie sú veľmi staré, boli vytvorené v dobe, keď ešte platila univerzálna definícia kvality prekladu. Teraz však žijeme v dobe, keď ľudia používajú rôzne postupy na získanie prekladu na požadovanej úrovni kvality.
Ako prekladateľská spoločnosť pracujeme už viac ako dve desaťročia a nové postupy a technológie, ako napríklad CAT a MT sme na prekladateľskom trhu zaviedli medzi prvými. Našim zákazníkom ponúkame rôzne typy prekladov – od úrádných prekladov cez PEMT až po „surový“ strojový preklad. Je teda jasné, že rozhodne nie sme proti novým technológiám, či strojovému prekladu (MT). Prekvapujú nás však snahy o presadzovanie tzv. úplnej posteditácie strojového prekladu (Full PE), kde je požadovaný výsledok kvalitatívne na úrovni ľudského prekladu. Teória existencie tzv. „úplnej PE“ (Full PE) a „čiastočnej PE“ (Light PE) sa odrazila aj v norme ISO z roku 2017, kde je úplná PE definovaná ako „proces opravy výstupu strojového prekladu s cieľom získať produkt porovnateľný s ľudským prekladom„. Samotná skutočnosť, že norma používa slovné spojenie alebo termín „porovnateľný s ľudským prekladom“ alebo „takmer zrozumiteľný“, je takmer groteskná, pretože norma by mala presne definovať svoj predmet a nie len stanoviť vágne popisy, ktoré sa dajú interpretovať rôznym spôsobom. Žiaľ, marketing, alebo skôr lobby IT spoločností je veľmi silný a otváranie tejto témy na konferenciách, ktoré často sponzorujú, nie je veľmi populárne. Namiesto toho môžeme čoraz častejšie počuť o konci prekladateľov a úžasných výkonoch NMT a LLM. Prax je však úplne iná. Ľudia stále požadujú kvalitu, ale vďaka teóriám o „Full PE“ by si radi kúpili kvalitný preklad za polovičnú cenu. Klient sa potom domnieva, že prekladač (MT engine) už vlastne všetko urobil a jediné, čo prekladatelia musia urobiť, je nájsť tých niekoľko chýb, ktoré si robot nevšimol. Je to však ako hľadať ihlu v kope sena a platiť „hľadačovi ihiel“ za počet nájdených ihiel.
MT jednoznačne priniesol do prekladateľského procesu väčšiu efektivitu a je viac ako isté, že čoskoro nebude existovať preklad bez MT, rovnako ako sa to stalo s prekladovou pamäťou (TM). Na kontrolu a prípadnú opravu prekladu však bude stále potrebný človek. Za preklad je v konečnom dôsledku zodpovedný prekladateľ, alebo inak nazývaný posteditor. Ak na preklad použijete niektorý z dostupných MT nástrojov (napr. Google alebo DeepL), musíte najprv súhlasiť s tým, že MT prekladač, t. j. spoločnosť, ktorá službu prevádzkuje, nie je zodpovedná za preklad. Pokiaľ ide o PE, ak si myslíte, že prekladateľ, ktorý číta text „rýchlosťou svetla“, nemôže urobiť chybu, veľmi sa mýlite. Preto by mal aj posteditor za službu posteditácie (PE) niesť len obmedzenú zodpovednosť. Ak má byť prekladateľ plne zodpovedný za preklad, musí mať naň aj patričný čas, aby mohol robiť nielen revíziu MT, ale v preklade robiť aj prieskum a správne sa rozhodnúť pre prekladateľské riešenie. Ak teda od prekladateľa požadujeme 100 % kvalitu na úrovni jeho maximálnych schopností, ide o ľudský preklad, nie o posteditáciu, aj keď pri preklade použil MT alebo LLM.
Profesionálny prekladateľ používa (alebo by mal používať) MT len ako nástroj, ale vlastníkom procesu je stále prekladateľ. Naopak, pre bežného používateľa slúži MT ako nástroj na základné porozumenie (napr. som na dovolenke v Španielsku a nerozumiem španielsky, zapnem si smartfón, naskenujem nápis a zistím napríklad, že „autobusová zastávka je dočasne mimo prevádzky“). Profesionálny prekladateľ sa NIKDY NESMIE dostať na úroveň vyššie uvedeného spotrebiteľa a nesmie používať MT na pochopenie preloženého textu. Prekladateľ by v žiadnom prípade nemal používať MT na preklad textu, ktorému by inak nerozumel, alebo na preklad neznámej témy. Tým prekladateľ riskuje zásadnú chybu v preklade. Prekladateľ používa MT len preto, aby
- zvýšil rýchlosť prekladu,
- a spolu s online zdrojmi a prekladovými pamäťami mu MT umožňuje získať väčší počet možných riešení prekladateľského problému.
Štyri kategórie prekladateľských služieb
Kvalita sa dosiahne využitím primeraných pracovných postupov (procesov) a proces ide ruka v ruke so zárukou alebo zodpovednosťou, preto sa domnievam, že pokiaľ ide o proces zabezpečenia kvality (QA), existujú 4 typy/stupne/kategórie prekladateľských služieb:
- MT – neexistuje tu žiadna záruka kvality a žiadna zodpovednosť.
- PEMT (MTPE) – obmedzená zodpovednosť, pretože očakávame, že v odoslanom texte sa stále vyskytujú drobné chyby, ale existuje aj značné riziko, že odosielatelia môžu urobiť aj z dôvodu vysokorýchlostného spracovania.
- Bežný preklad – plná záruka, avšak ani táto služba nie je dostatočná pre vysoko rizikové alebo exponované texty (drahú tlač, manuály, kde chyba môže spôsobiť vážne finančné alebo materiálne škody, zranenie alebo dokonca smrť používateľa, …)
- Preklad TEP alebo ISO 17100 – plná záruka
Riadenie rizík, ktoré nazývame „Dynamické riadenie kvality prekladu“ (DQM), je nevyhnutné aplikovať ešte pred samotným prekladom a to výberom vhodného spôsobu prekladu, ako záruky kvality pre náš preklad. Preto máme problém prijať definíciu úplnej a čiastočnej posteditácie. Pri úplnej PE chcú, aby prekladateľ niesol plnú zodpovednosť za svoj preklad, a preto sa domnievame, že úplná PE patrí k ľudskému prekladu, hoci bol v procese využitý strojový preklad. Pozrime sa, ako je PE definovaný v normách ISO:
Normy ISO 18587:2017 a ISO 17100:2015 definujú posteditáciu ako „úpravu a opravu výstupu strojového prekladu“. Táto definícia sa však nevzťahuje na situáciu, keď prekladateľ vidí a používa návrhy strojového prekladového nástroja, ktorý je súčasťou nástroja na počítačom podporovaný preklad (CAT).
Norma ISO 18587:2017 ďalej definuje dva typy PE
- „úplnú PE“ – je „proces následnej úpravy s cieľom získať produkt porovnateľný s produktom získaným ľudským prekladom“ a
- „čiastočnú PE“ ako „proces následnej úpravy s cieľom získať iba zrozumiteľný text bez snahy vytvoriť produkt porovnateľný s produktom získaným ľudským prekladom.
Podľa môjho názoru je potrebné do definície zahrnúť ďalšie premenné, ktoré odlišujú HT od PEMT. Najprv by sme si mali položiť otázku, prečo PEMT vznikol? PEMT vznikol, pretože sme chceli znížiť náklady na preklad a skrátiť čas dodania. Z tohto dôvodu definujeme PEMT takto:
Definícia PEMT:
Post-editácia strojového prekladu je metóda rýchleho prekladu pomocou automatizovaného/strojového prekladu s následnou kontrolou a opravou prekladateľom , aby kvalita konečného produktu dosiahla požadovanú úroveň.
Na splnenie požiadavky na rýchlosť sú potrebné tieto predpoklady:
- Posteditor musí poznať tému a terminológiu prekladaného textu a rozumieť činnosti/procesu, ktorý text opisuje,
- Posteitor musí ovládať strojopis a pokročilé techniky editovania a
- Posteditor musí poznať softvér/aplikáciu, v ktorej pracuje (CAT).
Na splnenie požiadavky na kvalitu sú potrebné tieto predpoklady:
- Surový výstup MT sa môže automaticky kopírovať do prekladu (pred alebo počas práce) len vtedy, ak existuje predpoklad (na základe vzorky výstupu), že prevažná väčšina preložených segmentov MT dosahuje nasledujúcu úroveň kvality:
- použiteľné bez úpravy
- použiteľné s minimálnymi úpravami
Ak teda porovnáme tzv. ľudský preklad (HT), pri ktorom prekladateľ „vidí a používa návrhy“ (ISO 17100) z prekladových zdrojov, ako sú TM, TB a MT v rámci CAT, a musí dosiahnuť maximálnu kvalitu, s tzv. úplnou PE, pri ktorej prekladateľ „upravuje výstup strojového prekladu, aby získal produkt porovnateľný s ľudským prekladom“, výsledok oboch postupov je vlastne totožný. Ak je však Full PE o polovicu rýchlejšia a lacnejšia ako HT, HT stratil dôvod na svoju existenciu. Druhou možnosťou je, že ide len o zavádzanie zákazníka a služba Full PE by mala byť zaradená medzi služby HT, alebo by sa na ňu malo jednoducho zabudnúť.
Z týchto dôvodov si myslím, že je potrebné revidovať normu ISO 18587:2017 o PE a prestať používať termín úplná posteditácia „FUll PE“. Pokiaľ ide o zľavy za preklad, tie sú vždy výsledkom dohody. Je však potrebné ponúknuť prekladateľovi cenu, za ktorú môže prekladateľ v danom regióne existovať.
Niektoré prekladateľské agentúry v súčasnosti používajú aj proces, ktorý nazývajú MTPE + revízia. Je to podobné, ako keď uvaríte instantnú polievku a požiadate kuchára, aby ju ochutil na úroveň päťhviezdičkovej reštaurácie. Úplne najzábavnejšie je, keď vás o to požiada spoločnosť s certifikátom ISO.
Približne pred dvoma rokmi som sa snažil iniciovať diskusiu na túto tému prostredníctvom EUATC, ale nebol o ňu veľký záujem. Som veľmi rád, že FIT otvoril túto tému a dúfam, že spolu s EUATC, GALA a ďalšími aktérmi v tejto oblasti dospejeme k vzájomnej dohode, ktorá bude chrániť prekladateľský priemysel. Verím, že je tu dostatok miesta pre všetky kategórie/stupne prekladu.
