Článok je určený všetkým ľuďom, ktorí využívajú služby prekladačov ako je Google Translate, ale aj prekladateľom či študentom prekladateľstva.
Prekladače, alebo, ak chcete, webové aplikácie generujúce strojové preklady sú určite jednou z najúspešnejších služieb, ktoré ponúkajú technologické spoločnosti ako sú Google, Microsoft, Apple, Amazon a podobne. Pokojne ich môžeme prirovnať k úspešným projektom v tzv. zdieľanej ekonomike, ako napr. Airbnb pre zdieľané ubytovanie alebo Uber pre poskytovanie osobnej prepravy. Spoločným menovateľom je sprístupnenie marketingových možností poskytovateľom služieb bez prevzatia zodpovednosti a, žiaľ, mnohokrát aj bez rešpektovania zákonov krajiny, v ktorej sa služba poskytuje. V prípade automatizovaného prekladu ide o službu, za ktorú poskytovateľ taktiež nezodpovedá, a to ako za neplatenú tak aj platenú formu tejto služby. V prípade ubytovacích služieb takýto prístup umožňuje generovať zárobok každému majiteľovi nehnuteľnosti, na druhej strane sa tým zároveň umožňuje obchádzať platné predpisy. Podobná situácia je aj v prípade klasických taxislužieb verzus služieb typu Uber.
V prípade automatizovaného prekladu nie je problémom porušovanie zákonov. Poskytnutie prekladu v relatívne dostatočnej kvalite zadarmo spôsobuje, že zákazníci nechápu, prečo by mali platiť za prekladateľské služby, ak prekladače poskytujú preklady zdarma. Nespochybňujem prínos tejto služby pre mnohé oblasti od cestovného ruchu až po internetový obchod, avšak pokladám za potrebné vysvetliť rozdiel medzi automatizovaným robotickým prekladom a profesionálnymi prekladateľskými službami. IT spoločnosti majú tendenciu čoraz viac „ukrajovať“ z koláča prekladateľského a lokalizačného priemyslu, podobne ako to robia v prípade ubytovacích služieb, taxislužieb a podobne. Je len prirodzené, že ich marketing vyvoláva v zákazníkoch dojem, že vygenerovaný strojový preklad je takmer dokonalý a prekladatelia ho len upravujú. Otvára sa tým aj možnosť poskytovania prekladateľských služieb ľuďom, ktorí by si na to bez pomoci prekladača na preklady netrúfli. Prínosom je možnosť zapojiť do prekladateľstva aj odborníkov z iných oblastí.
Kde je teda rozdiel medzi prekladačmi a profesionálnymi prekladateľmi? Jednoznačne je to v zodpovednosti, ktorú prekladateľ nesie za zrealizovaný preklad. Prekladače, a to najmä od nástupu tzv. NMT, teda prekladačov založených na tzv. neurónových sieťach, generujú preklady, ktoré na prvý pohľad znejú, akoby ich preložil človek. Sú však stále založené len na algoritmoch, ktoré „vypočítajú“ preklad z vopred spracovaných dvojjazyčných textov. Z tohto dôvodu je momentálne trend budovať špecializované prekladače, ktoré sú „vytrénované“ na prekladoch z danej špecifickej oblasti. Ak by ste sa však pokúsili preložiť s ich pomocou text z inej oblasti, výsledkom budú nezmyselné texty, aj keď na prvý pohľad môžu vyzerať plynulo. Takže prvým problémom prekladačov je ich nepredvídateľná kvalita resp. nekvalita. Bežný prekladač dokáže napr. preložiť výborne 80 % viet, avšak 20 % bude obsahovať chyby menšieho či až kritického významu. Nikto však nevie, na ktorom mieste sa takáto chyba vyskytne. Z tohto dôvodu je potrebné, aby akokoľvek dobre strojom preložený text skontroloval prekladateľ a eliminoval tieto chyby. Snahou poskytovateľov strojových prekladov je presvedčiť zákazníkov, že budú platiť len za tých 20 % zlých a opravených prekladov. Takže od prekladateľa sa čaká, že bude hľadať ihlu v kope sena, ale zaplatené dostane len za počet ihiel, ktoré našiel.
Ďalšou nebezpečnou charakteristikou NMT prekladačov je nedodržiavanie terminologickej konzistencie prekladu. Znamená to, že na jednom mieste textu bude použitý iný preklad slova resp. slovného spojenia ako na inom mieste. To je spôsobené tým, že prekladač vyhodnocuje každú vetu samostatne. Ešte nebezpečnejšie sú tzv. vynechávky, keď sa prekladač snaží dodržať plynulosť textu za cenu vynechania informácie, ktorá mu do prekladu „nesedí“. Zákazník takto nedostane informáciu, ktorá môže byť pre neho dôležitá. Odlišnosť jazykových systémov spôsobuje aj vznik automatických prekladov s opačným významom. Predstavte si napr. vetu v návode, ktorá bude informovať, že elektrické zariadenie môžete používať vo vani, namiesto upozornenia, že prístroj nie je možné používať vo vani.
Moderné NMT prekladače nám ponúkajú pomoc s prekladmi z veľkého množstva jazykov. Umožňuje im to technológia, ktorá využíva inú jazykovú kombináciu pre preklad medzi jazykmi, pre ktoré nebolo možné získať dostatočné množstvo dvojjazyčných textov. Opäť to však má jeden háčik. Ak prekladač nie je schopný vygenerovať preklad v danej jazykovej kombinácii, môže text preložiť do iného jazyka. Takže opäť je tu potreba, aby text prekontroloval prekladateľ a takéto vety preložil nanovo.
Automatizované prekladače sú obrovským prínosom nielen pre ľudí, ktorí cudzí jazyk neovládajú, ale aj pre profesionálnych prekladateľov. Im však neslúžia na to, aby originálnemu textu porozumeli, ale na to, aby zrýchlili tempo prekladu. Ak však trh priveľmi tlačí na znižovanie cien, núti prekladateľov pracovať povrchne, a zvyšuje tak riziko prehliadnutia chyby spôsobenej strojovým prekladom. Spolu so skutočnosťou, že vďaka prekladačom si na preklady trúfnu aj tzv. amatérski prekladatelia, prispievajú prekladače aj k celkovému znižovaniu kvality prekladu. Ako sa vysporiadať s touto situáciou? Zákazník si musí uvedomiť, akému účelu slúžia texty a aké riziko predstavuje prípadná chyba v preklade. Následne si musí vybrať vhodný spôsob prekladu. Prekladateľské spoločnosti v súčasnosti ponúkajú široké spektrum služieb od automatizovaných prekladov – preklad nimi zvoleným prekladačom, ktorý má najväčšiu šancu preložiť daný typ textu, posteditácie strojového prekladu – prekladateľ sa snaží odstrániť najväčšie tzv. kritické chyby v strojovom preklade, až po preklad profesionálnym prekladateľom, na ktorý sa môže zákazník plne spoľahnúť a prekladateľská spoločnosť zaň nesie plnú zodpovednosť. Naopak, prvé dva typy prekladov – strojový preklad a posteditovaný strojový preklad – by mali obsahovať upozornenie pre zákazníka, že text je generovaný počítačovým programom a môže obsahovať chyby. Na pôde EU inštitúcií prebiehajú debaty o zavedení všeobecne platného nariadenia, ktoré by zákazníka informovalo, a znížilo tak riziko závažných nehôd spôsobených použitím nesprávneho, počítačom generovaného prekladu.
Aj napriek zvyšujúcim sa výkonom počítačov a zlepšujúcej sa kvalite automatizovaných prekladačov, zostáva teda úloha prekladateľa nepostrádateľná.
